Sviečka má v sebe prvky východnej symboliky. Vychádza zo zobrazenia Svätého ducha na ikone Bohozjavenia - krstu nášho Pána v Jordáne. V hornej časti je otvorené nebo, z ktorého zostupuje Svätý duch v podobe holubice podľa slov evanjelia: „Vtom sa mu otvorilo nebo a on videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval a prichádzal nad neho.“ (Mt 3, 16) Z neho smerujú dole tri lúče na kríž s nápisom IC XC NIKA, ktoré symbolizujú, že dielo našej spásy je dielom celej presvätej Trojice. Kríž má všetky štyri ramená rovnako dlhé, ako symbol kresťanov sa ujal v 4. storočí a rozšíril po celom svete .

IC XC je skratka gréckej podoby mena Ježiš Kristus - ΙΗΣΟΥΣ ΧΡΙΣΤΟΣ, pričom grécke písmeno sigma (Σ) v rukopisnej podobe dostáva tvar písmena C - IC XC NIKA – je skratka vety „Ježiš Kristus víťazí“. Prvá časť IC XC je na každej ikone Ježiša Krista. Celá skratka je na každej prosfore, z ktorej kňaz vyrezáva tzv. Baránka k svätej liturgii. 

Prosfora sa skladá z dvoch oddelených kruhových kúskov kvaseného cesta umiestnenými jeden na druhom a pečenými dohromady, aby vytvorili jeden bochník. Tento dvojitý bochník predstavuje dve charakteristiky Krista: ľudskú a božskú. Pred pečením sa každá prosfora orazí pečaťou (sfragidou) v tvare kríža a s gréckymi písmenami IC XC NIKA (“Ježiš Kristus víťazí.”) okolo.

Počas Božskej liturgie je chlieb delený zvláštným spôsobom. Počas Eucharistie vykoná kňaz tzv. proskomídiu, v ktorej najskôr vyreže stred vyrazeného tvaru s písmenami IC, XC, NIKA. Chlieb sa premení na Kristovo telom (Baránka). Potom na ľavej strane odreže veľký trojuholník na počesť Panny Márie a deväť malých trojuholníkov na pravej strane ako pripomienka anjelov, prorokov, apoštolov, svätých otcov a prelátov, mučeníkov, asketikov, Joachima a Anny a všetkých svätých vrátane svätého zo dňa, keď sa liturgia slávi. Posledné kusy sú malé štvorčeky ako pamiatka na konkrétne mená žijúcich a mŕtvych.